.png){kind=logo}
Voňavá cesta k vlastnému herbáru (Moja chalupa)
(prepis z článku časopisu Moja chalupa)
Herbár z latinského herba, teda rastlina, je zbierka sušenej krásy a rozmanitosti - kvetov, listov, plodov i koreňov. Je to pôvab lúk a lesných porastov zachovaných v čase. Poďte si s nami vytvoriť svoj vlastný herbár, ktorý sa stane pokladom vašej knižnice.
,,Tvorba herbára spomaľuje uponáhľaný život okolo nás. Je to od začiatku do konca fascinujúca voňavá cesta, upokojujúci relax, kreatívne vyjadrenie...“
Ako postupujeme:
1. Zvolíme si tému herbára - či bude zameraný len na bylinky, kvitnúce letničky alebo kvietky z dovolenky
2. samotný zber rastlín
3. sušenie a lisovanie
4. Systematizácia, označovanie a opisy rastlín
5. Ostatné klasifikácie podľa našich cieľov - doplnenie fotiek alebo príbehu, ktorý sa spája s rastlinkou
6. Dizajn herbára
Zakladali si ich najprv botanici, ich tvorbe sa neskôr venovali lekári a liečitelia. Zbierka bylín bola pre nich zároveň pomôckou pri liečbe rôznych neduhov, pretože ju dopĺňali o zoznam liečivých účinkov. Herbáre boli uchovávané najmä v kláštoroch a centrách vzdelanosti. Určite ste už počuli o slávnom herbári kamaldulského mnícha a bylinkára Cypriána z Červeného Kláštora. Tento skvost je najstaršou herbárovou zbierkou na Slovensku a datuje sa do roku 1762.
Spomalenie aj relax
K tejto téme sme oslovili autorku knihy Herbár lisovaných liečivých bylín – Mgr. Miriam Latečkovú. Veľmi sa nám páči, ako vníma herbáre ona: „Tvorba herbára nie je rýchla. Spomaľuje uponáhľaný život okolo nás. Je to od začiatku do konca fascinujúca voňavá cesta, upokojujúci relax, kreatívne vyjadrenie, harmónia v duši, komunikácia s prírodou, spôsob meditácie aj nekonečné poznanie.“
Tak čo, idete s nami do toho?
Rodinný herbár si môže vyrobiť každý Miriam na začiatok spomína: „Svoj prvý herbár som si vyrobila povinne ešte na základnej škole. Bola to súčasť domácej úlohy z biológie a myslím, že v tom čase nikto z takejto úlohy nemal radosť. Snažili sme sa nájsť rôzne spôsoby urýchlenia tvorby herbára, napríklad sme lisovali bylinky pri vysokej teplote pomocou žehličky. To vo výsledku bylinkám veľmi uškodilo a ubralo na farbe.
Nie je nič krajšie, ako keď sa človek venuje bylinkám – ich zberu, spracovaniu a tvorbe dobrovoľne. Mne ako fytoterapeutke dávajú herbáre veľký zmysel, lebo vďaka zachovaniu tých najstarších sme zdedili informácie o bylinkách, ich vzhľade, liečivých schopnostiach a využití. Niekedy ich spracúvali, upravovali a archivovali lekári, farmaceuti či archivári.
Dnes si svoj rodinný herbár môže urobiť každý a priniesť ním odkaz ďalším generáciám vo svojej rodine.“odkiaľ začať Miriam odporúča: „Vyberte sa na prechádzku do prírody, pozerajte sa okolo seba a vyberajte si kvietky podľa toho, ktoré vás oslovili. Nemusíme byť vyštudovaní fytoterapeuti, aby sme si dokázali vytvoriť herbár pre radosť. To zvládnu aj deti. Ak sa však chceme vyhnúť sklamaniu napríklad z plesnivejúcich rastliniek, vyblednutej farby či rozmrvených byliniek, potom je
lepšie si pred samotným zberom preštudovať, ako sa herbár zakladá a aké bylinky sú doň vhodné.“
Čo budeme potrebovať?
Tvorba herbára je finančne nenáročná a potrebujeme naň len zopár základných pomôcok:
- nožík/nožnice na zber rastlinného materiálu
- biele savé papierové utierky
- kniha/zošit/karisblok/čisté hárky tvrdého papiera
- lepidlo alebo papierová lepiaca páska
- ťažidlo – napr. knihy
- štítky na označenie rastlín v herbári
Kedy a ako zbierať rastliny do herbára
Autorka knihy odporúča: „Rastlinky do herbára zbierame v ich plnom kvete, v čase, keď sú najkrajšie, čo je, pravdaže, pri každej v inom období. Ak si chceme založiť tematický herbár z listov stromov, nemusíme sa báť zberať listy aj v období ich vyfarbovania sa, teda na jeseň. Vtedy bude náš herbár skutočne pestrofarebný. Neexistuje rastlinka, ktorá by nebola dosť vhodná na zaradenie do herbára. Predsa však sú rastliny, s ktorými sa začiatočníkom alebo deťom bude pracovať oveľa ľahšie. Ideálnymi sú na začiatok listy stromov, paprade a trávy. Ľahko sa s nimi pracuje a nie sú náročné na rozloženie pred samotným lisovaním.
Naopak, dužinaté rastliny sú náročnejšie na prípravu pred lisovaním a proces schnutia je niekoľkonásobne dlhší. Najnáročnejšie je lisovanie a sušenie exotických tropických rastlín, ktoré zadržiavajú veľa vody, ale tiež sukulentov a kaktusov.“
Sušenie a lisovanie
S nazbieraným materiálom pracujeme hneď po príchode domov, aby rastlina nestratila svoju farbu a tvar. Rastliny si očistíme od hliny a hmyzu – môžeme použiť vlhký vatový tampón alebo tyčinky do uší. Ideálne na klasické lisovanie so záťažou sú staré
knihy. Pripravte si aj pijavý papier alebo kuchynské utierky – najlepšie bezfarebné a bez 3D vzorov, aby sa
neodtlačili na jemné lupene kvetov. Kuchynskú papierovú utierku vložíme do knihy a rastlinku na ňu položíme tak, aby vyzerala atraktívne môžeme ju ponaprávať pinzetou. Rastlinu ukladáme tak, aby sa jej časti neprekrývali. Tak ako si teraz pripravíme
rastlinu, taký bude konečný výsledok. Takto pripravený exemplár prikryjeme druhým kusom servítky.
Knihu zavrieme a zaťažíme ďalšími knihami. Necháme odpočívať 24 hodín a potom skontrolujeme proces sušenia. Robíme tak denne, až do úplného vysušenia, čo môže trvať 4 až 14 dní. Obyčajne je v prvých dňoch potrebné servítky vymeniť, aby sa v nich nedržala vlhkosť.
Bylinky sa dajú lisovať aj žehličkou, ale to má svoje špecifiká. Aj o tomto spôsobe sa dozviete viac v knihe.
Na čo nezabudnúť
Spôsob, akým označíme a zatriedime rastlinky do herbára, nie je o nič menej dôležitý ako samotný zber a lisovanie. Pomáha nám pamätať si, kde a pri akej príležitosti sme materiál nazbierali a pri jeho listovaní sa tak vrátiť v čase. Nemali by sme
preto na túto časť tvorby herbára zabudnúť.
Žiadny slovný opis rastliny nenahradí herbárový list, na ktorom by nemala okrem samotnej rastlinky chýbať etiketa s informáciami o rastlinke ako:
- názov rastliny v slovenčine a latinčine
- dátum zberu
- miesto zberu (región, oblasť)
- biotop (les, lúka, močarisko, cesta)
- meno zberateľa
- opis rastliny, jej farba – ktorá môže časom v herbári vyblednúť
- prípadne jej liečivé účinky a recepty na domácu lekárničku
Doplniť môžeme tiež:
- fotku rastlinky pred odtrhnutím
- jej kresbu
- príbeh, ktorý sa so zberom spája
Vkladanie do herbára
Na pripevnenie rastlinky na list papiera v herbári použite lepidlo (ideálne priehľadné) alebo papierovú lepiacu pásku. Pásku nastrihajte na tenké pásiky. Páska ju má nenápadne uchytiť, nie prekryť.
Čím sa riadi pri výrobe herbára odborníčka
Vždy si zvolím konkrétnu tému, akej sa chcem venovať. Napríklad iba herbár listov stromov alebo byliniek z mojej záhrady, herbár rastliniek z výletov a pod. Potom si už samotnú výrobu od zebru až po finalizáciu opisov doslova užívam. Je to krásny spôsob meditácie, kde je potrebné byť trpezlivý, neponáhľať sa, neurýchľovať proces, a to v dnešnej dobe potrebujeme asi všetci. Dopriať si pri tvorbe herbára čas je dôležité. Už nás totiž netlačí čas, ako keď sme museli odovzdať herbár v škole ako deti. Ak si zakladá herbár dospelý človek, je to dobrovoľné a krásna forma relaxu. Navyše, ak tento čas pri zbere a tvorbe spojíme s deťmi alebo vnúčatami, budú z toho aj nádherné spomienky.
