O bylinkách a živote (pre časopis Život)

(prepis článku z časopisu Život)
 
Prečo je dnes toľko chorých ľudí? Lebo žijú v strese. Keby každý robil, čo ho baví, všetko by bolo inak, myslí si Miriam Latečková Minárová z Nitry. Ona práve preto zmenila svoj život od základov.
 
Bylinkárka: Miriam opustila dobre platenú prácu, urobila krok do neznáma a neľutuje!
 
Odjakživa mala blízko k práci s ľuďmi. Keď zistila, že existuje študijný odbor sociálna práca, vedela, že to je presne niečo pre ňu. Bavilo ju pracovať najmä s tými, čo boli na okraji spoločnosti.
 
Venovala sa odsúdeným, chodievala za nimi do väzníc, písala odborné práce. „Škola ma bavila a verila som, že to budem robiť celý život. Neštudovala som iba preto, aby som mala titul. Lenže prišla zrážka s realitou. Mala som pocit, že v oblasti sociálnej práce by aj tisíc rúk bolo málo, toľko bolo práce. Lenže pre mňa a mojich spolužiakov nebolo miesto. Prišla príležitosť ísť pracovať do biznisu, do oblasti telekomunikácií. Niežeby sa mi to nejako extra pozdávalo, no účty treba platiť.“
 
 
Stále vyššie
Nastúpila a práca sa jej celkom zapáčila. Bola medzi prvými zamestnancami novej telekomunikačnej firmy. Zrazu zistila, že ju to celkom baví, že sa našla v manažovaní, v práci s marketingom. Komu by sa nepáčilo postupovať stále vyššie, mať postavenie a slušný plat? „Táto práca mi dala veľa, byť pri štarte novej veľkej firmy je nesmierne inšpiratívne. Hoci vtedy som netušila, že tie skúsenosti ešte niekedy využijem.“
 
 

Rodí sa veľká telekomunikačná firma a ona je pri tom.

 

To, že na začiatku si napríklad vyskúšala, čo všetko treba na to, aby sa mohla otvoriť pobočka firmy, bolo na nezaplatenie. „Neprišla som ako veľká pani v biznisovom kostýmčeku k svojmu novému stolu. Zariaďovala som úplne všetko, od priestorov cez stolárov, nákup kobercov. Boli sme dvaja vedúci a otvárali sme pobočky po celom Slovensku. Ohromná životná skúsenosť!“ Lenže dodáva, že keď sa dnes obzrie, má pocit, že vlastne vtedy nežila. „Áno, firma sa etablovala, naberali sme ľudí, otvárali pobočky... Ale na čo mám spomínať? Čo mi to ako človeku dalo? Úplne uniká esencia života.“

Prvé otázky

V tom čase si založila rodinu a prišlo prvé dieťa. Spomína, ako sa pozerala na malého človiečika, ktorý žije tu a teraz. „Pamätám si, ako som sa dívala na dieťa a vravela som si, že život je taký krátky a je o niečom inom ako biznis. Dovtedy som sa stále točila v kruhu čísel, plánov, výsledkov porady, analýz... A najmä som si uvedomila, akí sú všetci nahraditeľní. Ak ochorel kolega, ktorý bol dovtedy top zamestnanec, raz-dva ho nahradili niekým iným. Pre mňa to bolo zvláštne poznanie, ako ľahko sa dá človek vymeniť.“ Aj pre toto sa rozhodla odísť. No ešte stále nepočúvala svoje tajné sny, nastúpila do rodinnej firmy, ktorej biznisom boli herne a kasína po Slovensku. Malo to však zmysel, lebo definitívne pochopila, že toto nie je jej cesta. Že chce robiť niečo zmysluplnejšie.

 

Čo má zmysel
 
 

Náš osobný svet sa skladá z drobností, ktoré spolu tvoria usporiadaný systém, stačí iba pozorne sledovať jednotlivé diely a vytvoriť z nich kompletný obraz. V živote Miriam bolo dôležitým dielikom to, že jej prvorodené dieťa malo odmalička zdravotné problémy. „Dostali sme sa do kolotoča. Dieťa ochorie, idem k lekárovi, on mi predpíše lieky, ja ich dieťaťu dávam. O mesiac sa choroba vráti, tak všetko znova opakujem. Ako taká ovca som spočiatku blúdila v kruhu. A jedného dňa som sa začala pýtať. Prečo je to tak, čo sa s tým dá robiť, prečo je zdravotníctvo také, aké je... Nevedela som, kde hľadať odpovede. Predsa len, pred desiatimi rokmi ešte nikto nevedel, že nemôžeme užívať antibiotiká ako chlieb,“ spomína.

Miriam s rodinou vo svojej záhrade, kde pestuje bylinky.

 

Jej dcérka mala celý zoznam diagnóz a pomaly bola častejšie v nemocnici ako doma. „Lekárov obdivujem, zachraňujú životy, majú vedomosti, myslím si však, že svoje telo pozná každý najlepšie sám. A preto som si hovorila, že toto nie je normálne, aby bolo dvojročné dieťa neustále na antibiotikách a umelých hormónoch. Kam sa takto dopracujeme, čo bude nasledovať? A potom sa stala zvláštna vec. Prišiel jeden moment, za ktorý som vďačná. Isto to poznajú aj iní ľudia – dlho nad niečím premýšľajú, trápia sa a zrazu, v jednej sekunde, príde odpoveď. A ku mne takto prišla myšlienka, kde je moje miesto v živote a čo mám robiť. V takom momente neriešiš, či sa ti bude dariť, či budeš mať vhodné podmienky, skrátka nič. Iba vieš, že toto musíš urobiť. Mňa tento moment zastihol, práve keď som bola v prírode. Došlo mi, že celá príroda tu nie je náhodou, že je to dokonale prepracovaný systém. Ľudské bytosti nežili nikdy odkázané iba na to, či niekto dokáže vyrobiť syntetický liek. Veď tu všetko máme! Mohla som predtým prečítať milión kníh, počúvať tisíce prednášok a absolvovať workshopy, no tento moment pochopenia sa nedá ničím iným nahradiť. V jednej sekunde uveríš myšlienke a splynieš s ňou.“

A dosť!

Bylinky, zdravá životospráva, to všetko ju predtým zaujímalo, no až po čase pochopila, že sa im má venovať naplno. A tak začala sušiť bylinky, vyrábať tinktúry, miešať krémy. A čím ďalej, tým viac videla, ako to všetko účinne lieči a pomáha. Toto všetko robila ešte ako zamestnaná žena, liečila seba a svoju rodinu. „Keď rok-dva chodíš do práce so stiahnutým žalúdkom a neteší ťa, máš pocit, že toto nie je to, čo chceš robiť, si nervózna a prenášaš to na rodinu. A potom ti jedného dňa prasknú nervy a povieš si dosť! Toto presne sa mi stalo. V jednom momente som napísala výpoveď a poslala ju. Už som vedela, že ďalej takto nevládzem. Mnoho ľudí o tom uvažuje, niekto preto, že je vyhorený, iného práca nebaví. Kým zvažuje racionálne dôvody – že má rodinu a mal by byť zodpovedný, že nemôže len tak dať výpoveď, ešte na tom nie je najhoršie. Lebo v konečnom štádiu už nezvažuješ nič. Ideš a dáš výpoveď, aj keď nevieš, čo bude zajtra. To je konečná, všetko bude lepšie ako to, čo si žila doteraz,“ konštatuje. Miriam dodáva, že nemala zlú prácu, dokonca bola dobre platená. „Vedela som však, že to nie je ono. Že môj život musí mať iný zmysel.“

Biznisplán? Čo je to?

Keď odišla z práce, podarilo sa ďalšie dieťa a popri materskej sa naplno venovala bylinkám. Na sociálnej sieti založila stránku, kde zverejňovala svoje poznatky. Pôvodne ju chcela mať iba ako svoj diár, ani sama nečakala takú obrovskú odozvu. „Bola som veľmi prekvapená, akí boli ľudia lační po informáciách. Nedávno som niečo riešila s jednou marketingovou agentúrou a oni poznamenali, ako som to mala v začiatkoch super vymyslené. Rok len tak na facebooku namotávať ľudí a potom otvoriť obchod, že aký je to super ťah... Ale kdeže, ja som nemala premyslené vôbec nič! Netušila som, že treba mať biznisplán.“

 

V jej obchodíku ste ako v inom svete, je plný vôní.

Po roku sa okolo nej vytvorila skvelá komunita. Boli to ľudia, ktorí mali ekozmýšľanie, niektorí zakladali farmy a salaše. Na stránku písala aj tipy, kde čo zaujímavé objavila, potraviny alebo mydlá... A vznikol internetový obchod. Dodnes nevie, ako sa jej to podarilo. Na začiatku ponúkala málo – med a včelie produkty, sviečky a bylinné čaje. Programátor, ktorý pripravoval stránku, sa bavil, že to je najmenší e-shop na Slovensku a je teda ohromne zvedavý, čo z toho bude. Lenže Miriam po pár dňoch zaplavilo množstvo objednávok. Začala vyhľadávať lokálnych výrobcov a každý výrobok, ktorý zaradila do predaja, najskôr vyskúšala. „A je to tak dodnes. V začiatkoch som osobne všetkých navštívila a pozrela sa na výrobu. Lebo to je najlepšia referencia, vidieť ľudí pri práci.“

Chceli rady

Zákazníci sa stále na ňu obracali s dôverou a pýtali si rady. Vraví, že niektorí jej dokonca posielali kópie lekárskych správ. „To som však stopla, nemôžem suplovať prácu lekára. Internetová poradňa chvíľu fungovala, no bolo to neúnosné, stálo ma to veľa času. Každé ráno ma čakalo dvadsať až tridsať otázok. Vtedy som si uvedomila, že ak by som mala aj normálny obchod, mohla by som so zákazníkmi komunikovať priamo.“

Chcela najmä priestor na stretávanie, nie obchod, kam ľudia prídu, niečo si kúpia, zaplatia a odídu. V jej obchodíku môžete stráviť hodiny. Ovoňať ručne robené mydlá, dať si poradiť kozmetiku, čaje, výrobky zdravej výživy. V sezóne ponúka aj čerstvé bylinky zo svojej záhrady. „Iné nemôžem, pretože čo i len sušené byliny zabalené v nejakom obale musia mať kopu certifikátov a osvedčení z hygieny, povolení, osvedčení o zhode, obrovská byrokracia. Máme oveľa prísnejšie zákony ako v susednom Česku,“ konštatuje.

Kam smeruje

Svojich zákazníkov pozná po mene, väčšina z nich príde povedať, ako im prípravky zabrali, alebo donesú ochutnať, ak kúpili potraviny a niečo z nich doma ukuchtili. Osobné konzultácie nahradili prednášky. Mnoho firiem chce takouto formou motivovať svojich zamestnancov k zdravšiemu spôsobu života. Je to oveľa účinnejšie ako individuálne debaty. A ďalším krokom bude organizovanie ozdravovacích pobytov.

 

Teraz je Miriam konečne šťastná, robí iba to, čo ju baví.

 

Keď sa obzrie dvanásť rokov späť, keď žila život biznis manažérky v kostýme, večne uhnaná, a uvedomí si svoju dnešnú pohodu, čo jej behá po rozume? Zasmeje sa a hovorí, že to sa absolútne nedá porovnať. „Konečne robím to, čo ma napĺňa a čo milujem. Mám zmysel života. Čo by so mnou bolo, ak by som zostala? Krútila by som sa v kruhu, zalepili by mi oči ešte vyšším postavením, ešte vyšším platom... A až kam by to pokračovalo? Bola by som nešťastná. Nie je nič úžasnejšie, ako keď sa veci začnú spájať a dávať zmysel. Niekto hľadá zmysel svojho života až do posledných dní, niekto ho ani nenájde. Počúvajte svoju intuíciu, na to nepotrebujete žiadne čarovné semináre. Nájdite si chvíľku ticha a počúvajte, čo vám hovorí vaše vnútro, kam vás to ťahá. A nebojte sa byť šťastní. Zmena je ťažká, nie každý má na to odvahu, no všetko sa dá zvládnuť. Ak sa to robí s láskou a nadšením...“

 

Autor: Monika Macháčková

 

Viac o bylinkách, ktoré rastú bežne okolo nás nájdete v mojej knihe Bylinky z babičkinej záhrady. Obsahuje množstvo receptov na ich spracovanie, výrobu rôznych produktov do vašej domácej lekárničky aj pre krásu tela.  A tiež moje osobné rady a tipy pri zbere a kombinácii byliniek a prípravu zdravej medicínky .